Podbeľ liečivý (Tussilago farfara)

Popis a charakteristika

Trváca bylina. Výška 10 až 20 (25) cm. Podzemok hrubý, s plazivými podzemnými výbežkami. Na podzemkoch sú dvojaké púčiky. Z jedných zjari vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi, z druhých neskôr dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom, na rube sú bieloplstnaté. Plod nažka s chocholcom. Kvitne už od marca, vo vyšších polohách od apríla.

Rozšírenie a výskyt

Druh uprednostňuje stanovišťa s ílovitým podkladom. Rastie na vážkach, popri cestách a na iných vlhkých substrátoch, ktoré neobsahujú veľa organických látok.

Podobné a príbuzné druhy, možná zámena

Pri zbere listov vznikajú zámeny hlavne s druhmi z rodu deväťsil (Petasites), predovšetkým s deväťsilom lekárskym (Petasites hybridus), ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov, väčšie a na rube holé listy, ale aj s deväťsilom bielym (Petasites albus), ktorý má síce listy na rube plstnaté, zato však väčšie, pričom v polguľovitých súkvetiach majú byliny žltobiele kvety.

Predmet (zberaná časť), spôsob a doba zberu, sušenie a vlastnosti

Celé kvetné úbory – Flos farfarae. Kvety sa zbierajú od marca a v apríli (vo vyšších polohách aj začiatkom mája). Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožnicami so zásobníkom. Je potrebné zbierať úbory len na začiatku rozkvetu, inak pri sušení dozrievajú, čo je nežiaduce. Možno ich trhať aj hrebeňom na zber rumančeka (výkon zberu sa tým zvýši asi štvornásobne). Úbory nestláčame, sú náchylné na zaparenie. Sušíme ich rýchlo na tienistých miestach v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. Pomer zoschnutia je približne 5 – 6 : 1.

Zelený list – Folium farfarae. Zbiera sa spravidla v máji až júli. Možno ho kosiť kosákom. List musí mať čím kratšiu stopku, nesmie byť napadnutý hrdzou alebo škodcami. Suší sa v jednej vrstve, stopkami hore. Najlepšie je listy sušiť umelým teplom, veľmi ľahko sa zaparí. Droga je mierne drobivá a ľahko podlieha skaze. Pomer zoschnutia je približne 5 – 6 : 1. V homeopatii sa používa i čerstvý list (zbiera sa v júni až júli).

Spôsob nakladania a uskladnenie

Uskladňuje sa v dobre zatvorených obaloch. Dlhodobé domáce uskladňovanie kvetnej drogy sa neodporúča. Pri zbere na odpredaj drogy čo najskôr expedujeme.

Obsahové látky (chemické zloženie)

Úbory obsahujú trochu silice, sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl), pre liečebné upotrebenie je rozhodujúci obsah slizu, flavonoidov a trieslovín, prítomné sú aj horčiny. List obsahuje predovšetkým sliz, ďalej glykozidovú horčinu tusilagín, triesloviny a steroly, stopy silice, v popole je vysoký obsah zinku a draslíka.

Forma a spôsob aplikácie

Zápar. Jedna kávová lyžička sušených úborov na šálku, pije sa 2 krát denne alebo jedna kávová lyžička sušených listov na šálku, pije sa 3 až 4 krát denne.

Význam, účinky a použitie

Podbeľ stále patrí medzi veľmi vážené liečivé rastliny. List i kvet sú oficiálne v mnohých liekopisoch. Drogy (kvetná, listová) sa v oficiálnej medicíne používajú predovšetkým ako mucilaginóza a expektoranciá. Patria medzi ochranné prostriedky pre horné dýchacie cesty (pri kataroch, astme, kašli). Pije sa zápar z úborov. Podbeľ sa často kombinuje s inými drogami (čajoviny ako expektorans, súčasť prsných čajovín).

Použitie v ľudovej medicíne

Použitie podbeľu v ľudovej medicíne je veľmi široké.

Použitie v homeopatii

V homeopatii sa z čerstvých listov pripravuje esencia (tzv. urtinktúra) a rozotieraný preparát.

Iný význam a použitie

Kvet poskytuje dostatok žltého nektáru a čiernožltého peľu.

Poznámka a zaujímavosti

Podbeľ bol známy už v časoch Hipokrata ako prostriedok na utíšenie suchého kašľa. Rodový názov Tussilago je z latinského tussis – kašeľ a z ago – ženiem. Druhové meno súvisí s latinským far – múka (pre múčnatý prášok na rube listov).