Očianka Rostkovova (Euphrasia officinalis)

Popis a charakteristika

Jednoročná bylina. Výška 10 až 30 cm. Byľ niekoľkonásobne rozkonárená. Listy sediace, protistojné, vajcovité, pravidelne zúbkaté (zúbkov 5 až 7). Z pazuchov listeňov vyrastajú sediace kvety s bielou alebo svetlofialovou korunou. Plod tobolka. Kvitne v priebehu celého leta (do septembra).

Rozšírenie a výskyt

Rastie na vlhkejších lúkach všetkých výškových stupňov, zriedkavejšie aj na pasienkoch a okrajoch lesov. Znáša i kremičité pôdy.

Podobné a príbuzné druhy, možná zámena

S inými druhmi očianky. Rod očianka je veľmi premenlivý. Jednotlivé taxóny sa navzájom veľmi ľahko krížia (na Slovensku približne 17 druhov a 13 krížencov). Jednotlivé charakteristiky nie je potrebné uvádzať, pretože všetky sa môžu zberať a tvoria dôležitú nakupovanú drogu. Veľmi podobná je aj hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys L.). Je to typická hluchavkovitá rastlina. Obľubuje hlavne slnečné, vápencové, skalnaté stráne nížin a pahorkatín. Je tiež liečivá (amarum, aromatikum, metabolikum, choleretikum).

Predmet (zberaná časť), spôsob a doba zberu, sušenie a vlastnosti

Vňať – Herba euphrasiae. Zber sa robí na začiatku kvitnutia, v júni až septembri. Odrezávajú sa olistené a kvitnúce časti byliny bez spodných zdrevnatených častí býľ. Treba dávať pozor na prímesi tráv, lebo rastlina sa najčastejšie vyskytuje v porastoch na nízkotrávnatých lúkach a pastvinách. Materiál je trochu náchylný na zaparenie a veľmi ľahko opadávajú kvetné časti a listy. Suší sa preto na tienistých miestach v tenkých vrstvách, bez zbytočného prehŕňania, prípadne vo zväzočkoch nad bielym papierom, pričom čisté a bezchybné opadané kvety i listy dodatočne doložíme do drogy. Pomer zoschnutia je približne 5 : 1.

V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca vňať.

Spôsob nakladania a uskladnenie

Skladuje sa v dobre uzatvorených nádobách.

Obsahové látky (chemické zloženie)

Droga obsahuje flavonoidy, glykozid aukubín (rinantín), ktorý patrí medzi iridoidy (pseudoindikány), ďalej triesloviny (3 – 8 %), silicu (0,15 %), horčiny, modré farbivo, aromatickú substanciu podobnú živici (údajne tvorí podstatnú zložku liečebného princípu očianky), minerálne látky a olej. Droga a jej obsahové látky nie sú celkom preskúmané.

Forma a spôsob aplikácie

Odvar. 3 kávové lyžičky na 2 šálky (k teplým kúpeľom).

Zápar. 3 lyžičky vňaťovej drogy na 2 šálky denné – 2 % zápar (pri nespavosti, bolestiach hlavy, únave).

Prášok. 2 až 3 g prášku z drogy na deň (pri nespavosti, bolestiach hlavy, únave).

Tinktúra. 5 až 10 kvapiek tinktúry 2 až 3 krát denne (pri nespavosti, bolestiach hlavy, únave) alebo 10 kvapiek tinktúry do pohára vody na omývanie.

Význam, účinky a použitie

Očianka je adstringens – vhodná pri blefaritídach (zápal okrajových mazových žliaz mihalníc), konjunktivitídach (zápal spojovky) a hordeolu (tzv. jačmeň). Používa sa odvar k teplým kúpeľom, prípadne sa kombinuje s bórovou vodou, rumančekom a feniklom. Používa sa aj ako obklad. Experimentálne sa dokázalo, že na liečenie vysokého krvného tlaku sú vhodné rastliny so značným obsahom aukubínu – malo by sa to vzťahovať i na extrakty z očianky (ale napr. aj z lipkavcov – Galium alebo skorocelov – Plantago).

Použitie v ľudovej medicíne

Ľudovo slúži aj pri ochoreniach slizníc dýchacích ciest, spojených so zahlienením (bronchitída, astma), pri chrapote, ako stomachikum na tvorbu žalúdočných štiav, pri slabosti žalúdka, tráviacich ťažkostiach, nechuti do jedenia, pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou paliny pravej, s koreňom čakanky, púpavy a pod.), pri zle sa hojacich ranách a na miernenie kŕčov a zvieravých bolestí hlavy, proti hystérii a nespavosti (tu sa zvykne kombinovať s vňaťou ruty) a pri duševnej únave. Tu sa odporúča prášok z drogy.

Použitie v homeopatii

V homeopatii sa používa esencia z celej čerstvej a kvitnúcej rastliny. Slúži v očnom lekárstve a pri ochoreniach pokožky a slizníc.

Iný význam a použitie

Očianka je pre včelárov významná nektárovou znáškou. Peľu poskytuje málo.

Poznámka a zaujímavosti

Pôvodný druh sa označoval ako Euphrasia officinalis L. Rozdelil sa na viacero samostatných druhov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a rozlíši ich iba skúsený botanik – systematik. Liečivosť očianky bola dobre známa už v staroveku, o čom svedčí jej grécke pomenovanie eufrasia – radosť, spokojnosť (pre elegantný vzhľad a liečivosť). Používala sa najmä pri očných ochoreniach. Kneipp okrem vymývania boľavých očí odvarom z očianky, odporúčal čaj z listov ako posilňujúci prostriedok na žalúdok. V ére bylinných vín sa v nich vyvárala okrem šalvie, ľubovníka a yzopu aj očianka.