Popis a charakteristika

Ker alebo menší strom vysoký 3 až 8 metrov, jednodomý. Listy široko vajcovité, končisté, na okraji dvojito pílkovité. Samčie kvety tvoria visiace zlatožlté jahňady. Samičie sú červené a púčikovité. Kvitne zavčasu, aby vietor mohol sprostredkovať opeľovanie ešte pred vyrastaním listov nielen na lieskach, ale aj na iných susedných drevinách, čomu by listy prekážali. Dlhé visiace jahňady a červené piestikové kvety sa na konárikoch tvoria už vo februári. Plod je oriešok v čiaške.

Veľmi premenlivý druh. Kultúrne formy (často hybridného pôvodu) vznikali pravdepodobne už v staroveku v oblastiach južnej Európy.

Rozšírenie a výskyt

Hojný druh listnatých lesov a krovín. Rastie od nížin po podhorské a horské oblasti. Uprednostňuje vlhkejšie stanovištia a vápnité pôdy. Lieska sa často pestuje aj v kultúrach v niekoľkých vyšľachtených sortách. Ako ozdobná drevina sa používa napríklad lieska obyčajná krvavá (Corylus avellana f. atropurpurea Petz. & G. Kirchn.), s tmavopurpurovými listami.

Podobné a príbuzné druhy, možná zámena

Príbuzná lieska najväčšia (Corylus maxima Mill.), nazývaná niekedy aj lombardská, má dlhé oriešky. Býva pestovaná i ako kultúrny úžitkový druh. Stromovitá lieska turecká (Corylus colurna L.) je často pestovaná v parkoch. Ostatné druhy liesok (cca 15 druhov) pochádzajú z východnej Ázie a Severnej Ameriky, niektoré sú rozšírené len na Kaukaze. Spravidla nie sú známe z kultúr. Východoázijská lieska rôznolistá (Corylus heterophylla Fisch. ex Trautv.) je veľmi odolná voči suchu a mrazom. Má dobré vyhliadky a perspektívu, že sa bude pestovať ako druh na kríženie a šľachtenie kultúrnych foriem liesky.

Predmet (zberaná časť), spôsob a doba zberu, sušenie a vlastnosti

Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sú dôležité lieskové listy, liesková kôra i lieskové púčiky a oriešky.

Lieskový list – Folium avellanae (coryli avellanae). Zberajú sa len zdravé a zelené listy, v máji až auguste. Listy sa sušia prirodzeným teplom na vzdušnom mieste. Možno ich sušiť aj umelým teplom, teplota však nesmie prekročiť 40 °C. Pomer zoschnutia je približne 5 : 1. Sušený list nemá pach, má mierne zvieravú chuť.

Liesková kôra – Cortex coryli avellanae. Zbiera sa v jarných mesiacoch, hlavne v marci. Suší sa spravidla na vzdušnom vetranom mieste.

Lieskové oriešky – Nux coryli. Okrem potravinárskeho využitia majú medicínsky a technický význam i plody liesky (lieskové oriešky). Zbierajú sa po úplnom dozretí, keď oriešky vypadávajú z listencovitého obalu (čiašky), v septembri až októbri. Zelené alebo svetlohnedé oriešky nehodno trhať, nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. Oriešky sa po vylúpaní z obalu sušia rozostreté na vzdušnom mieste.

Obsahové látky (chemické zloženie)

Podstatnú zložku účinných látok listov tvorí silica (0,05 %), flavonoidy a sacharidy. Kôra okrem silice obsahuje aj triesloviny, flobafény a živicovité kyseliny. Oriešky obsahujú až 60 % oleja, 2 – 5 % sacharózy a okolo 20 % bielkovín.

Forma a spôsob aplikácie

Kôra sa najčastejšie aplikuje formou záparu. Dávkovanie je 1 g sušenej kôry na pohár vody (záparu) – proti hnačkám, pri metrorágii a horúčke.

Význam, účinky a použitie

List liesky býva neprípustnou zámenou za severoamerický hamamelový list (Folium hamamelidis). Možno ho však použiť ako náhradku do čajovinových zmesí alebo do prípravkov proti rozličným krvácaniam, pri hemoroidoch, kŕčových žilách, periférnych obehových poruchách a hnisavých ranách. Podobné terapeutické uplatnenie má aj liesková kôra, ktorá však môže byť použitá aj ako náhradka za hamamelovú kôru (Cortex hamamelidis), na skrátenie času krvácania, pri kŕčových žilách, ako venotonikum a adstringens. List možno použiť aj ako prísadu do mnohých čajovinových zmesí, najmä na prípravu chutného a zdravého čaju s miernym močopudným pôsobením (dávkovanie je voľné podľa chuti). Kôra sa užíva proti hnačkám, pri metrorágii a horúčke.

Použitie v ľudovej medicíne

V ľudovej medicíne sa už od staroveku používajú roztlčené lieskovce (jadrá) s medom pri kašli.

Použitie v kozmetike

Na kozmetické účely a prípravky sa často používa olej z jadier.

Kuchynské využitie

Lieskové oriešky sa s obľubou používajú v potravinárstve. Olej z jadier je jedlý. Pre svoju jemnú chuť sú vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. Možno nimi nahradiť i mandle. Podľa niektorých údajov majú vyššiu energetickú hodnotu ako tučné bravčové mäso alebo sójové bôby.

Iný význam a použitie

Lieska má osobitný význam ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest, ako ochranný ker, užitočný i vďaka plodom. Mäkké, pružné a pomerne ťažké drevo často používajú napríklad rezbári a výrobcovia palíc, košov a dreveného uhlia. Na stráňach a na okraji lesov je lieska prvým kvitnúcim jarným stromom. Lieska je veľmi užitočná aj pre včely. Poskytuje mnoho skorej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu, ktorý včely potrebujú ako bielkovinovú stravu pre výživu a rozvoj svojho plodu. Peľ obsahuje približne 30 % bielkovín. Lieska nemá kvetný nektár, zato má nektár listový. Lieskový olej má aj technické upotrebenie.

Poznámka a zaujímavosti

Vedecké označenie rodu Corylus je z latinčiny, ale ide o prekrútený grécky karyon – orech. Druhový názov vychádza zo starovekého Plíniovho názvu pre liesku – nux avellana. Hojne vraj rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii.