Hoj, Slováč

Hoj, Slováč

Hoj, Slováč!

Kam letí ten tvoj spev?

Do zeme ukrýva ho oráč,

do duší ukladá sa diev.

Mladuchy spod Tatier,

devy verné rodu,

vyneste ho z ňadier,

vonku na slobodu!

Zaspievaj veselo

po poliankach hôrnych,

tak sa mi zachcelo

po fialkách vônnych.

Spievajteže žienky

i Tatry vás čujú,

lúky dajú vienky,

do tanca zverbujú.

Zvýskniže si, zvýskni

a toč sa dokola,

ty junáč, zapískni!

Oj, srdce plápolá.

Povoja, povoja,

ó, ty pieseň moja,

povijem ťa v krásy

na tie dlhé vlasy.

Zazvuč pieseň šumná,

zaznej pod Tatrami,

prines radosť pre mňa

večer so zorami.

Keď si ja zaspievam

o mojom Slovensku,

vidím zem panenskú,

srdce do nej vlievam.

Hoj, Slovák!

Kam ten tvoj spev letí?

Zvučné čaro zrodí huslí slák,

vďačia ti Slovenska deti.

Text: Eva Helena Brtáňová (1965), hudba: Dalimír Bjel (jún 2020)